reklama

Komu vadí EURO?

Eurozóna nie je prvá menová únia v histórii. Keď vznikala, otvorene sa hovorilo o tom, že euro časom nahradí americký dolár a stane sa novou svetovou rezervnou menou. Výhody z rezervnej meny by boli pre Európanov obrovské. Naopak, pre USA by bolo úspešné euro katastrofou. Keď sa z USA do Európy preliala finančná kríza, prestalo sa hovoriť o eure ako potencionálnej rezervnej mene. Eurozóna začala byť spochybňovaná a hovorilo sa o jej rozpade. Podľa Marc L. Ghisiho, bývalého poradcu šéfa Európskej komisie Jacquesa Delorsa, Američania a Briti od roku 2010 každý týždeň útočili na euro prostredníctvom médií. Vďaka kríze je euro, jediná skutočná konkurencia doláru, na nejaký čas odstavená.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Eurozónu kritici často porovnávajú s menovými úniami, ktoré sa rozpadli. Prečo v minulosti niektoré menové únie na Západe skrachovali a iné úspešne fungujú doteraz?

V roku 1865 bola v Európe založená Latinská únia. Nepoužívala síce jednotnú menu, ale meny jej členov boli navzájom zafixované a ktoroukoľvek z nich sa dalo platiť v celej únii. Počet členských štátov Latinskej únie kolísal. Najvyšší počet v jednom okamihu dosiahol osemnásť členských štátov. Ale keďže v Latinskej únii neexistovali žiadne sankcie ani dostatočná kontrola, tento fakt postupne začal zvádzať členské štáty k podvodom. Ani ma neprekvapilo, že v roku 1908 vylúčili z Latinskej únie Grécko. Gréci začali podvádzať a znižovali obsah zlata vo svojich minciach. Keďže jednotlivé členské štáty často uprednostňovali národný záujem pred záujmami celej únie, projekt sa v roku 1927 oficiálne rozpadol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhá známa menová únia, ktorá sa skončila rozpadom, bola Škandinávska únia (Švédsko, Dánsko a Nórsko). Vznikla v roku 1873 a fakticky zanikla počas prvej svetovej vojny, keď Švédsko prestalo dodržiavať dohody a pevný výmenný kurz s menami ostatných krajín Škandinávskej únie. Formálne bola únia rozpustená až na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia.

Okrem iného mali Latinská a Škandinávska únia jedno spoločné: nesprevádzalo ich žiadne politické zjednotenie. Aj v Latinskej aj v Škandinávskej únii sledovali štáty predovšetkým vlastné záujmy než záujmy celku. Často jednali na úkor ostatných, podvádzali a manipulovali. Nepripomína to dnešnú eurozónu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iné menové únie však fungujú doteraz a sú úspešné. Okrem iného, štáty a regióny dnes úspešných menových únií pochopili, že spoločná mena a politické zjednotenie sú navzájom previazané. Pochopili, že bez tohto previazania nebude žiadna menová únia úspešná. Podarilo sa im prekonať národný egoizmus a vsadili aj na vzájomnú solidaritu a podporu slabších regiónov. Oplatilo sa?

V roku 1834 vznikol na území dnešného Nemecka tzv. Colný spolok (Zollverein). Marka postupne nahradila meny asi tridsiatich miest a štátikov. Úspešne fungovala až do prijatia eura a nemecká federácia úspešne funguje doteraz.

V roku 1848 vznikol švajčiarsky frank, ktorý nahradil meny jednotlivých teritórií Švajčiarskej konfederácie. Pod švajčiarskou vlajkou sa historicky, etnicky, kultúrne a hospodársky zjednotili veľmi odlišné mestá, oblasti a kantóny. Prijali spoločnú menu a ustanovili federatívnu vládu. Dnes nie je Švajčiarsko len vzorom demokracie a stability, ale aj príkladom toho, ako je možné prekonať obrovské regionálne rozdiely a vytvoriť fungujúci štát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Americký dolár - v súčasnosti svetová rezervná mena - sa presadil až vtedy, keď bola odsúhlasená federalizácia dlhov jednotlivých štátov Únie. Znamenalo to, že dlhy jednotlivých štátov v rámci USA sa stali spoločnými. Pritom netreba zabúdať, že USA sa skladá z päťdesiatich štátov a ekonomicky silnejšie štáty dodnes dotujú tie slabšie. V USA dochádza k obrovským finančným transferom od silných pre slabé štáty. Napriek tomu sa nezdá, že by sa Američania niekedy sťažovali na jednotnú menu, dotovanie slabých štátov alebo federálny rozpočet.

Ak by sa štáty a regióny, ktoré dnes tvoria USA, Nemecko, Švajčiarsko alebo Taliansko v minulosti nezjednotili a neprijali spoločnú menu, akú ekonomickú a politickú silu by dosiahli? Väčšina z nich by pravdepodobne zostala len malými a bezvýznamnými závislými územiami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa európske štáty nezjednotia a neudržia euro, bude v Európe za niekoľko desiatok rokov existovať X malých štátov s veľkými problémami. Naopak, ak sa integrácia pohne ďalej, môže Európa pokračovať tam, kde sa kvôli kríze zastavila.

Myslím si, že ak sa európsky projekt nerozpadne kvôli našej vlastnej krátkozrakosti a nezáujme o budúcnosť, vyjdú Európska únia a eurozóna z krízy silnejšie. Ekonomický, politický a ľudský potenciál Európy je obrovský. Napriek všetkým krízam, problémom a útokom na ňu, je Európa stále najvyspelejší a najvzdelanejší kontinent sveta. Možno to ešte chvíľku potrvá, ale Európania sú dosť inteligentní na to, aby si uvedomili výhody, ktoré im silná Únia prinesie a naopak katastrofu, ktorá by nastala, ak by sa rozpadla. Nemyslím tým len ekonomickú katastrofu, ale aj obrovské historické zlyhanie a poníženie všetkých Európanov. Aj tých euroskeptických.

Milan Polešenský

Milan Polešenský

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Koordinátor práce s mládežou, poslanec zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a miestneho zastupiteľstva v Bratislave - Petržalke. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu